Predchádzajúca výstava
HMLA
Group Show
Predstavujeme úvodnú výstavu novej galérie FOG, ktorá má ambíciu vyplniť chýbajúce miesto na slovenskom trhu s umením fotografie a nových médií. Jej dlhodobým cieľom je aj presadiť sa v širšom stredoeurópskom regióne. Téma hmly sa priamo odvoláva na názov galérie – FOG je akronym pojmu fotogaléria – respektíve jeho anglický význam, čím chceme zdôrazniť, že ide o inauguračnú či ustanovujúcu akciu tohto výstavného priestoru.
Hmla je zároveň veľmi inšpiratívny motív, a to vizuálne, ako aj koncepčne. Spoľahlivo ju nájdeme na fotografiách všetkých veľkých krajinárov, nech je to Amerika Anselma Adamsa alebo Slovensko Martina Martinčeka. Hmla je súčasťou diel subjektivistického i objektivistického prúdu vo fotografii, hoci v každom má inú funkciu. Je to jeden z tých inšpiračných zdrojov, ktorý nie je generačne zaťažený, a vytvára tak kontext pre tvorbu v širokom časovom zábere.
O hmle v umení možno uvažovať aj v prenesenom význame. Jednou z jej najdominantnejších kvalít je zahaľovanie a tajomnosť. Takýmto chápaním sme sa riadili aj pri výbere diel tejto výstavy. Skrývanie, zastieranie alebo prispôsobovanie si skutočnosti, zneistenie pozorovateľa či popretie faktu, toto sú prvky, ktoré spájajú všetky vystavené diela. Nie je pritom nevyhnutné, aby bol vizuálny motív hmly prítomný na fotografii. Vzniká tak zdanlivo rôznorodá prehliadka prác fotografov, pričom tým jednotiacim faktorom je metafora.
Pri hlbšej analýze vystavených fotografií ide v podstate o rozmanité prístupy k vonkajšej realite v konfrontácii s vnútorným prežívaním. Na jednom pomyselnom okraji celého rozpätia umeleckých riešení nachádzame čistú výpoveď o stave duše, obraz osamotenia, neistoty a rozpoltenosti (Jan Durina, Ján Kekeli, Ľuboš Kotlár, Silvia a Bart Pogoda). Trochu iný pohľad ponúka Leon Höllhumer alebo Dušan Kochol, ktorí hovoria o neuvedomovanom sebaklame. Chápanie skutočnosti má potom v ich dielach trochu pokrivený charakter. Od tohto postoja je len krok k nahliadaniu na minulosť a plynutie času cez akýsi závoj hmly, hoci aj v symbolickom náznaku (Dominika Gesicka, Lenka L. Lukačovičová). Naopak, Dita Pepe si svoju realitu aktívne vytvára, keď samu seba štylizuje do podoby speváčky Amandy Lear v prípravnej fotografii na plagát k divadelnej inscenácii. Z predstavy sa tak stáva skutočnosť. Vo svojom projekte inšpirovanom spartakiádou ponúka Gábor Arion Kudász ďalší angažovaný prístup k svetu okolo, keď s humorným podtónom vytvára akýsi manifest ľudskej sily zhmotňovať svoje sny či túžby. S fotografiami Andreja Balca, Elišky Sky a Olje Triašky Stefanovič sa dostávame k inšpirácii vonkajším svetom. Autori ho nechcú meniť, skôr vzdávajú poctu jeho mystickému či mýtickému charakteru. Na druhom konci tejto škály stojí číre konštatovanie, že dojem tajomnosti často vzniká ako čaro nechceného (Leontína Berková, Jana Hojstričová). V oboch vystavených dielach však táto skutočnosť implikuje čosi viac o povahe ľudskej spoločnosti a jej snaženia.
Vybrané fotografie sú tiež dielami reprezentujúcimi tvorbu jednotlivých autorov. Ponúkame tak pohľad do produkcie strednej generácie fotografov na Slovensku s pridaným širším kontextom strednej Európy na tému metafory hmly.
