Dita Pepe, Vanessa Peach, On Self-love, Borders of Love, 2016, 79 x 59 cm, Lambda C-print, 1/3Dita Pepe, Virgin Mary with Baby Jesus, Borders of Love, 2022, 33 x 43 cm, 1/3Poster / Dita Pepe, Bar, Hotel Petr Bezruč, Waitresses, Borders of Love, 2020, 59 x 79 cm, Lambda C-print, 1/3

Projekt s názvom Hranice lásky: Trauma ako motivácia k tvorbe. Fotografia ako terapia definuje súbor výskumných otázok: Je možné naučiť sa cez umelecký experiment spojený s rozborom témy lásky lepšie jej porozumieť a lepšie ju prejavovať? Ako je vôbec možné lásku vnímať a chápať? A je možné žiť prostredníctvom tvorby plnohodnotnejší život, mať na jej základe lepšie vzťahy s blízkymi, s okolím a stať sa viac empatickým, empatickou?

V rámci tejto práce by česká fotografka Dita Pepe (1973) rada nastolila východiskovú premisu, a síce, že jej vlastná trauma v rámci jej kreatívnej profesie od počiatku slúži ako hlboká motivácia k tvorbe. Vytvorenie jednorazového umeleckého diela však nepredstavuje absolútne vyriešenie problému spojeného s prežitou traumou. Zahojiť hlbokú ranu na duši totiž nie je otázkou jedného – dvoch rokov, ale práca na celý život. Pepe sama fotografiu vníma primárne ako terapiu, nie ako prostriedok naplňovania vlastných umeleckých ambícii, či ako zdroj obživy. Cielene sa nevenuje komerčným projektom, ale vyberá si silné a dôležité témy, ktoré ju formujú a majú moc pozitívne ovplyvniť jej život, alebo aspoň jeho čiastočné aspekty.

Kniha Hranice lásky je praktickou (a kreatívnou) časťou dizertačnej práce s názvom Trauma ako motivácia k tvorbe. Fotografia ako terapia. Cieľom teoretickej dizertácie je na základe tejto publikovanej praktickej časti modelovať výstup, ako v rámci fotografie pristupovať k tvorbe, aby mala terapeutické účinky. V jednotlivých kapitolách tejto knihy sa Dita Pepe vyjadruje k témam, ktoré sú jej najbližšie. A práve na nich chce v rámci odbornej štúdie následne dokázať, aký terapeutický potenciál mala tvorivá fotografická práca pre ňu, ako i pre ostatných zaangažovaných v tejto práci. Už pri prvom zhrnutí a vyhodnocovaní tohoto projektu je jasné, že jej fotografia poslúžila predovšetkým ako nástroj a zámienka pre stretávanie sa s inými ľuďmi. Vďaka vzájomnej interakcii mala následne možnosť pozrieť sa na témy, ktoré skúma, ich očami.

Výstava v galérii FOG sa primárne zameriava na kapitolu O láske k sebe samej, o ktorej umelkyňa Krystyna Dul pre katalóg EMoP Luxembourg 2023 napísala: „Dita Pepe skúma širokú škálu existencií a identít, ktoré sa jej darí rozvíjať v paralelných realitách. Predstava otázky „Čo keby…“ ju vedie k skúmaniu skúseností iných žien, tu konkrétne žien pracujúcich v sex priemysle. Pepe používa ich príbehy a vizuálne identity ako filtre, ktoré jej umožňujú zamerať sa na svoje vlastné pocity a zároveň spochybňovanie mocenských hier. S pomocou kostýmov sa oblieka do ich vizuálnej a emocionálnej kože, aby následne pred vlastným fotoaparátom zinscenovala performanciu. Putovaním po svete nespočetných možností hľadá svoj vlastný priestor, svoju vlastnú cestu.“