Predchádzajúca výstava
Priechod
Josef Schulz
Tak ako minulý rok aj teraz prezentujeme jesennú výstavu v galérii v rámci programu OFF Bratislava. Jeho témou s názvom Kdesi inde je cestovanie, migrovanie, bezcieľne brázdenie sveta a na to naviazaná predstava domova. V tejto súvislosti sa tiež vynára fenomén hraníc. Vo svojom projekte Prechod ponúka fotograf Josef Schulz svoje videnie opustených a nefunkčných hraničných stanovíšť v rámci vnútorného priestoru Európskej únie. Jemne upravuje pozadie pôvodných dokumentárnych záberov, aby zodpovedali jeho predstave, že tieto objekty sú akýmisi solitérmi a uchovávateľmi pamäti. Zároveň sa tak hlási k svojmu poľskému pôvodu a detstvu strávenému za bariérou hraníc socialistickej krajiny.
Vo svojom texte hovorí: „V minulosti mali hranice štátov v prvom rade oddeľovať. V niektorých prípadoch išlo o vymedzenie politických, právnych, fiškálnych a peňažných systémov, v iných o označenie jazykových a kultúrnych rozdielov. Hranice boli čiary vytýčené nielen naprieč územiami, ale tiež v našich hlavách. Takže všetko, čo bolo odlišné, nepochopiteľné alebo dráždivé, malo svoj vlastný fyzický priestor.
V súčasnej Európe strácajú vnútorné hranice svoju politickú a ekonomickú funkciu ohraničovania. Avšak je jednoduchšie zrušiť hraničné stanovištia než mentálne bariéry, a tak v nás stále zostáva vedomie bývalých hraníc.
Dokumentačný spôsob záznamu a dekontextualizácia zredukovali stavby hraničných priechodov na podobu modelov. Zdôraznili sa v nich architektonické prístupy a tendenčné trendy v jednotlivých krajinách. Takto upravné pripomínajú opustené strážne stanovištia alebo ošarpané pamätníky bývalého rozdelenia. Budú nás upozorňovať na to, čo ešte treba dosiahnuť, a varovať, že jedného dňa sa dajú ľahko opäť sprevádzkovať.
Naviac, môj záujem o tieto miesta možno ľahko prepojiť s mojím osobným príbehom. Vyrastal som v Poľsku, v krajine, ktorej územie sa v priebehu histórie opakovane menilo. Pohraničná polícia sa z hraníc síce vytratila a priechody dnes pôsobia neškodne, ale aj tak budú naďalej vyvolávať nepokojné obrazy v našich mysliach mnoho ďalších rokov.“
Veríme, že slovenskému divákovi, predovšetkým generácii, ktorá si ešte pamätá tieto priechody ako funkčné najmä v kontexte totalitného režimu, bude tento projekt blízky. Zároveň žijeme dobu, keď je nevyhnutné si pripomínať, že uzavretie sa v rámci politických hraníc nikdy neprinieslo nič dobré. A hoci z histórie vieme, že to nie je udržateľný stav, je dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým pripomínať minulosť aj mladej generácii.
Protitankového československého ježka na výstavu zapožičalo Múzeum československého opevnenia.
